18 najromantickejších básní v literatúre

Láska je jednou zo základných tém poézie a v priebehu storočí inšpirovala nádherné verše zo štyroch kútov sveta. Nižšie uvádzame náš výber romantických básní, ktoré si získali srdcia čitateľov a o ktoré sa oplatí podeliť:

1. Nosím tvoje srdce so sebou, E. E. Cummings

Nosím tvoje srdce so sebou

Nosím ťa vo svojom srdci

Nikdy bez neho nie som

Kamkoľvek pôjdem, pôjdeš so mnou

A čo chcete, aby som robil sám?

Robím to pre vás

Nebojím sa svojho osudu

Si môj osud, moja sladkosť

Nechcem svet, nech je akokoľvek krásny

Pretože ty si môj svet, moja pravda.

Tu je veľké tajomstvo, ktoré nikto nepozná.

Tu je koreň koreňa

Púčik z púčikov a nebo z neba

Zo stromu zvaného život

Ktorá rastie viac, ako duša môže dúfať

alebo sa myseľ môže skryť

A to je ten zázrak, ktorý stále

hviezdy v diaľke.

Nosím tvoje srdce so sebou

Nosím ho vo svojom srdci.

Edward Estlin Cummings (1894 - 1962) bol známy americký avantgardný básnik a dramatik, považovaný za jedného z najvplyvnejších autorov 20. storočia. Táto báseň, publikovaná v roku 1952, sa stala jednou z najznámejších milostných básní všetkých čias, hojne reprodukovanou v populárnej kultúre.

Ide o nadčasové vyznanie lásky, v ktorom autor textu majstrovským spôsobom vyjadruje to, čo cítili všetci zamilovaní. Keď niekoho milujete, zdá sa, že táto osoba je neustále prítomný v každom našom malom geste.

Pozrite si pôvodnú verziu v angličtine, ktorú predniesol sám básnik:

2 - Sonet o úplnej láske, Vinicius de Moraes

Tak veľmi ťa milujem, moja láska... nespievaj

Ľudské srdce s väčšou pravdou...

Milujem ťa ako priateľa a milenca

Vo vždy rôznorodej realite

Milujem ťa s láskou, tichou a užitočnou láskou,

A ja ťa milujem za hranicami, prítomný v túžbe.

Milujem ťa, konečne, s veľkou slobodou

Vo večnosti a v každom okamihu.

Milujem ťa ako chrobáka, jednoducho,

o láske bez tajomstva a bez cnosti

S obrovskou a trvalou túžbou.

A milovať ťa tak často a tak veľmi,

Je to ten deň, keď sa telo zrazu

Zomriem z lásky viac, ako by som mohol.

Vinicius de Moraes (1913 - 1980) bol spisovateľom a hudobníkom Bossa Novy, ktorý sa stal familiárne nazývaný "Poetinha". Autor, ktorý sa zapísal do pamäti svojimi skladbami zameranými na city, napísal niektoré z najkrajších milostných básní v našej literatúre.

Medzi nimi je aj vyššie uvedený sonet, ktorý bol publikovaný v roku 1951. chlap, ktorý je úplne ohúrený V strofách sa pokúša o nemožné: vysvetliť rôzne rozmery svojej lásky.

Vypočujte si báseň Viniciusovým hlasom:

Pozrite si aj našu úplnú recenziu knihy Sonet totálnej lásky.

3. fanatizmus, Florbela Espanca

Moja duša, snívajúca o tebe, je stratená.

Moje oči boli oslepené, keď som ťa videl.

Ani ty nie si dôvodom môjho života

Veď ty si už celý môj život!

Nevidím nič také šialené...

Prechádzam svetom, moja láska, čítam

V tajomnej knihe tvojho bytia

Ten istý príbeh, ktorý sa tak často číta!

"Všetko na svete je krehké, všetko pominie..."

Keď mi to povedia, všetka milosť

Z božských úst vo mne hovorí!

A oči na teba, hovorím o stopách:

"Ach! svety môžu lietať, hviezdy zomierať,

Že si ako Boh: začiatok a koniec!"

Florbela Espanca (1894 - 1930) bola portugalská poetka a novinárka, ktorá sa stala jednou z najvplyvnejších autoriek svojej krajiny. Jej poézia je známa ľúbostnými veršami, intímnym tónom a vyjadrujúcimi ženskú túžbu.

Publikované v Soror Saudade (1923), báseň ukazuje oddanosť odovzdaného I-lyrika Jediné, na čom záleží, je milovaný, ktorý začína byť vnímaný ako druh boha.

Zoznámte sa s básňou zhudobnenou Fagnerom:

Sonet XI, Pablo Neruda

Túžim po tvojich ústach, tvojom hlase, tvojej srsti,

a ulicami idem bez potravy, ticho,

môj chlieb ma neuživí, úsvit ma vyvedie z rovnováhy,

Hľadám tekutý zvuk tvojich nôh vo dne.

Som hladný po tvojom nezrozumiteľnom smiechu,

tvoje ruky majú farbu rozzúrenej stodoly,

Túžim po bledom kameni tvojich nechtov,

Chcem zjesť tvoju kožu ako neporušenú mandľu.

Chcem zjesť spálený lúč tvojej krásy,

suverénny nos arogantnej tváre,

Chcem zjesť prchavý tieň tvojich rias

a hladný prichádzam a cítim vôňu súmraku

hľadá ťa, hľadá tvoje horiace srdce

ako puma na samote Quitratúe.

Pablo Neruda (1904 - 1973), čilský básnik, ktorý v roku 1971 získal Nobelovu cenu za literatúru, sa stal večným vďaka vášni, ktorú vkladal do svojich veršov.

Báseň, ktorá bola uverejnená v Cien sonetos de amor (1959) popisuje saudade a ang ustia niekoho, kto stratil milovanú osobu.

Akoby na zvyšku sveta už nezáležalo, subjekt si pamätá každý detail a naďalej ju hľadá, pohltený melanchóliou a túžbou.

Prečítajte si pôvodnú verziu básne v španielčine:

Pozrite si tiež očarujúce milostné básne Pabla Nerudu.

5. de Longe te Hei-de Amar, Cecília Meireles

Budem ťa milovať na diaľku

- z pokojnej diaľky

kde láska je túžba

a túžba, stálosť.

Z božského miesta

kde dobro existencie

je byť večnosťou

a absencia názoru.

Kto musí vysvetľovať

okamih a vôňa

da Rosa, ktorý presviedča

bez arogancie?

A na dne mora,

Hviezda, bez násilia,

napĺňa svoju pravdu,

zabúda na transparentnosť.

Cecília Meirelesová (1901 - 1964), brazílska spisovateľka, výtvarníčka a pedagogička, vynikla najmä v oblasti poézie. V skladbe uverejnenej v časopise Piesne (1956) sa láska javí ako niečo jednoduché a zároveň väčšie ako čas a vzdialenosť.

Vo veršoch je tento pocit opísaný ako niečo tak prirodzené a čisté Tak isto tento eu-lyrik miluje nekomplikovane, ako hviezdica žije medzi vlnami, pretože to je jeho miesto.

6. teraz budete počuť hviezdy, Olavo Bilac

"Teraz (poviete) počuť hviezdy!

Zbláznili ste sa!" A ja vám poviem,

Že keď ich počujem, často sa budím

Otvorím okná a zblednem od úžasu...

A rozprávali sme sa celú noc, zatiaľ čo

Mliečna dráha ako otvorené pálium,

Iskrí sa a v príchode slnka túži a plače,

Stále ich hľadám na púštnej oblohe.

Teraz poviete: "Ty hlúpy priateľ!

Aké rozhovory s nimi? Aký zmysel

Máte, čo hovoria, keď sú s vami?"

A ja vám poviem: "Milujte ich, aby ste ich pochopili!

Lebo len tí, ktorí milujú, môžu počuť

Dokáže počuť a rozumieť hviezdam."

Olavo Bilac (1865 - 1918) bol brazílsky básnik a novinár, ktorý bol súčasťou parnasizmu a napísal niektoré z najromantickejších slov v našej literatúre.

V básni známej ako "Mliečna dráha" sa subjekt priznáva, že sa rozpráva s hviezdami, aj keď mu ostatní neveria.

Na rozdiel od názorov iných, eu- lyrik vysvetľuje tajomstvo tohto zázraku: je do niekoho zamilovaný. to pocit robí všetko čarovným a už len tým, že existuje, napĺňa váš život novými možnosťami.

Pozrite si aj analýzu básne Ora direis ouvir estrelas (Mliečna dráha) od Olava Bilaca.

7. báseň, Mário Cesariny

Si vo mne, ako som bol v kolíske

ako strom pod jeho kôrou

ako loď na dne mora

Mário Cesariny (1923 - 2006) bol slávny portugalský básnik a maliar, považovaný za jedno z najväčších mien surrealizmu vo svojej krajine. Trest smrti (1957) je jednou z jeho najkrajších milostných básní.

Len v troch veršoch sa autorovi podarilo opísať pocit pohodlia a spolupatričnosti Zrazu akoby začali byť súčasťou jeden druhého, ich príbehy sa prelínajú, akoby mali spoločnú minulosť a budúcnosť.

8. prejsť s tebou púšťou sveta, Sophia de Mello Breyner

Prejsť s tebou púšť sveta

spoločne čeliť hrôze smrti

Vidieť pravdu a stratiť strach

Po tvojich stopách som kráčal

Pre teba som zanechal svoje kráľovstvo, svoje tajomstvo

Moja rýchla noc moje ticho

Moja okrúhla perla a jej Orient

Moje zrkadlo môj život môj obraz

A opustil rajské záhrady

Vonku v nezakrytom svetle ťažkého dňa

Bez zrkadiel som videl, že som nahý

A otvorená krajina sa volala čas

Preto si ma svojimi gestami obliekol

A naučil som sa žiť vo vetre

Sophia de Mello Breyner Andresen (1919 - 2004), prvá žena, ktorá získala Cenu Camões, bola významnou portugalskou spisovateľkou, ktorú si pamätáme najmä vďaka jej básnickým dielam a poviedkam.

Ohromujúca kompozícia bola uverejnená v Šiesta kniha (1962) a predstavuje milostný vzťah ako veľké a náročné dobrodružstvo .

Tvárou v tvár krutej realite a jej nespočetným problémom je tento subjekt nútený vzdať sa ilúzií z minulosti a bojovať o to, aby zostal s milovanou osobou.

9. nočný strážnik, Mario Quintana

Tí, ktorí sa milujú, sa nielen milujú, ale aj naťahujú svetové hodiny.

Mario Quintana (1906 - 1994), známy ako "básnik jednoduchých vecí", bol brazílsky spisovateľ, ktorý dokázal vyjadriť veľké posolstvo len niekoľkými slovami.

Príkladom je Lenivosť ako pracovná metóda (1987), dielo, v ktorom autor zhromaždil množstvo krátkych skladieb plných múdrosti.

V knihe Noční strážcovia sú milenci vnímaní ako motor sveta. Prostredníctvom romantickej perspektívy sa cit dostáva do centra diania, keďže výživa ľudstva to, čo vám dáva silu.

Milenci bez peňazí, Eugénio de Andrade

Ich tváre boli otvorené okoloidúcim.

Mali legendy a mýty

a chlad v srdci.

Mali záhrady, v ktorých chodil mesiac

ruka v ruke s vodou

a kamenný anjel za brata.

Mali ako všetci ostatní

zázrak každého dňa

kvapkajúce po strechách;

a zlaté oči

kde sa spálili

najviac pošliapané sny.

Boli hladní a smädní ako zvieratá,

a ticho

na koleso jeho krokov.

Ale s každým ich gestom

z jeho prstov sa zrodil vták

a oslnená prenikla do priestoru.

Eugénio de Andrade (1923 - 2005) bol portugalský básnik a prekladateľ, ktorého verše sa do pamäti zapísali svojou citlivosťou a odkazmi na prírodu a ľudovú kultúru. V uvedenej skladbe, uverejnenej v rovnomennom diele z roku 1950, objavujeme každodenný život manželského páru bez finančných podmienok.

Hoci sa zdá, že sú na otvorenom priestranstve a zažívajú veľké ťažkosti, ako je zima a hlad, sú zostať jednotní a plní nádeje Prostredníctvom idealizovanej vízie sa tak sila lásky prezentuje ako niečo, čo dokáže prekonať akékoľvek utrpenie.

11. pokojná pieseň o láske, Lya Luft

Poďte bez strachu: prijímam vás

Ako dar od púštnych bohov

Kto nariadil moje prímerie a dovolil

Nech ma med tvojich očí zaplaví.

Chcem, aby ťa moja láska oslobodila,

Nech ťa moje prsty nezdržiavajú

Ale obísť svoj vzácny profil

Ako sa pery dotýkajú posvätného prsteňa.

Chcem, aby moja láska bola pre teba ozdobou

A pohodlie, prístav odchodu pre nadáciu

Tvojho kráľovstva, v ktorom tieň

Buď prístrešok a ostrov.

Chcem, aby moja láska bola pre teba svetlom

Akoby tancovalo na pláži malé dievčatko.

Lya Luft (1938) je brazílska spisovateľka, akademička a prekladateľka, ktorá vydala knihu "Canção do Amor Sereno" v Secreta Mirada (1997).

Vo veršoch sa I-lyrik obracia na svojho milovaného, akoby ho vyzýval, aby zostal bližšie a rozptýlil jeho obavy. uprostred prísahy lásky , vyhlasuje, že jeho úmysly sú tie najlepšie: chce pohladiť toho druhého, vniesť do jeho života ľahkosť a slobodu.

12. láska a jej čas, Carlos Drummond de Andrade

Láska je výsadou zrelých

Natiahol sa na najužšie lôžko,

Ktorý sa stáva najširším a najtrávnatejším,

V každom póre hlodá oblohu tela.

To je ono, láska: neočakávaný zisk,

Podzemná a korzujúca cena,

Čítanie zašifrovaných bleskov,

Ktoré, dešifrované, nič viac neexistuje

Stojí to za to a cena pozemného,

Ušetrite si zlatú minútu na hodinách

Drobné, vibrujúce v súmraku.

Láska je to, čo sa naučíš na hrane,

Po archivácii všetkých vedeckých

Zdedené, vypočuté. Láska začína neskoro.

Carlos Drummond de Andrade (1902 - 1987), jeden z najväčších brazílskych básnikov všetkých čias, zložil veľmi známe verše o vzťahoch medzi ľuďmi a ich emóciami.

V básni uverejnenej v Nečistoty bielej farby (1973), subjekt predstavuje svoju víziu toho, čo láska skutočne je. Na rozdiel od intenzívnej vášne, ktorá sa prejavuje počas mladosti, skutočná láska sa objaví až neskôr, keď už máme skúsenosť a múdrosť, aby ju prežili. .

Pozrite si aj milostné básne Carlosa Drummonda de Andrade.

13. portugalská rozlúčka, Alexandre O'Neill

V tejto krivke, ktorá je taká nežná a lancinujúca

čo to bude, čo už je tvoje zmiznutie

Lúčim sa s tebou

a ako tínedžer

nežné zakopnutie

pre vás.

Alexandre O'Neill (1924 - 1986) bol portugalský básnik a publicista, ktorý bol súčasťou surrealistického hnutia. V autorových veršoch sa objavilo niekoľko odkazov na spoločensko-politický kontext diktatúry.

Báseň "Adeus Português" (Na rozlúčku s Portugalcom), ktorá vyšla v roku 1958, je jednou z jeho najznámejších básní, z ktorej sme vybrali len záverečnú časť. Skladba bola inšpirovaná epizódou z jeho životopisu, keď sa stretol s francúzskou spisovateľkou Norou Mitraniovou.

Obaja mali letmý milostný vzťah, ale autoritatívna vláda mu nedovolila opustiť krajinu so svojou partnerkou. sladká a vášnivá rozlúčka medzi dvoma ľuďmi, ktorí nechcú byť od seba.

14. Nechcem ťa mať, Rupi Kaur

Nechcem, aby si

na vyplnenie mojich častí

prázdne

Chcem byť plný sám

Chcem byť taká úplná

ktoré by mohli rozsvietiť mesto

a až potom

Chcem ťa mať

pretože my dvaja spolu

všetko sme zapálili

Rupi Kaur (nar. 1992) je súčasná feministická poetka a umelkyňa, narodená v indickom Pandžábe, Mlieko a med (2014) autorka uverejnila niekoľko krátkych básní o milostných vzťahoch, v ktorých sa zamýšľa nad spôsobmi ich prežívania a prekonávania.

V skladbe sa lyrické "ja" obracia na milovanú osobu a dáva jasne najavo, že nehľadá väzby závislosti Naopak, hľadá stretnutie duší, ktoré žijú v plnosti a navzájom sa posilňujú.

15. láska je spoločnosť, Alberto Caeiro (Fernando Pessoa)

Láska je spoločník.

Už neviem chodiť len po cestičkách,

Pretože už nemôžem chodiť sám.

Viditeľná myšlienka ma núti ísť rýchlejšie

A vidieť menej a zároveň si užívať, že vidíte všetko.

Aj jej neprítomnosť je niečo, čo ma sprevádza.

A ja ju mám tak rada, že neviem, ako si ju mám priať.

Ak ju nevidím, predstavujem si ju a som silný ako vysoké stromy.

Ale keď ju vidím, chvejem sa, neviem, čo sa stalo s tým, čo cítim v jej neprítomnosti.

Všetko, čo som, je každá sila, ktorá ma opustí.

Celá realita sa na mňa pozerá ako slnečnica s tvárou uprostred.

Alberto Caeiro bol jedným z hlavných heteronymov Fernanda Pessoa (1888 - 1935), literárneho génia, ktorý je považovaný za najväčšieho portugalského autora vôbec. Caeiro, považovaný za majstra ostatných heteronymov, sa vo svojich veršoch zvyčajne zameriaval na zázraky prírody,

Uvedená pasáž je úryvok zo slávneho diela Milujúci pastor. V tomto prípade je témou muž, ktorý sa prechádza po bukolickom prostredí, ale uvedomuje si, že všetko je inak Teraz, keď sa zamiloval, sa zdá, že jeho milovaná je všade prítomná.

Pozrite si aj milostné básne Fernanda Pessoa.

Variácia na slovo spánok, Margaret Atwood

Chcel by som ťa sledovať, keď spíš,

niečo, čo sa nemusí stať.

Chcel by som vás pozorovať,

kým spíte. Chcel by som

spať s tebou, preniknúť

v tvojom spánku, zatiaľ čo jeho mäkká a tmavá vlna

kĺže nad mojou hlavou

a sprevádzať vás touto svetelnou

a zvlnený les modrozelených listov

s vyblednutým slnkom a tromi mesiacmi

k jaskyni, do ktorej musíte zostúpiť,

aj tie najhoršie obavy

Chcel by som vám dať striebornú ratolesť,

malý biely kvet, jediný

slovo, ktoré vás ochráni

utrpenia v jeho jadre

tvojho sna, trápenia

v jadre. Rád by som vás nasledoval

opäť na dlhú dobu

schodisko a previesť

na lodi, ktorá by vás priviezla späť

opatrne, plameň

v dvoch sklonených rukách

kde odpočíva tvoje telo

vedľa mňa, do ktorej vstupuješ

tak ľahko ako dych

Chcel by som byť vzduchom

ktorá ťa na chvíľu obýva

len. Chcel by som byť taký nepovšimnutý

a tak potrebné.

Margaret Atwoodová (nar. 1939) je spisovateľka kanadského pôvodu, medzinárodne známa svojimi románmi. Autorka však píše aj básne, medzi ktoré patrí aj "Variácia na slovo spánok" z roku 1980.

Dokonca aj bez toho, aby sa zmienil o slove "láska", verše ukazujú niekoho, kto pestuje platonickú vášeň Túžba po blízkosti je taká veľká, že ja-lyrik chce vniknúť do snov svojho milovaného, byť vzduchom v jeho pľúcach.

Pozrite si pôvodnú anglickú verziu básne:

17. tajný oceán, Lêdo Ivo

Keď ťa milujem

Počúvam hviezdy.

Niekoľko predsedov

naše stretnutie v tme.

Chodíme tam a späť

ako dni a noci

ročné obdobia a prílivy

vody a zeme.

Láska, dýchanie

nášho tajného oceánu.

Lêdo Ivo (1924 - 2012) bol brazílsky spisovateľ a novinár, autor básnických diel, poviedok, kroník a románov. Publikoval v Občiansky súmrak (1990), je to jedna z nespočetných milostných básní, ktoré tvoria jeho lyriku.

Vo veršoch subjekt vyhlasuje, že to, čo cíti je tvojím osudom Pohyb milencov sa tak prirovnáva k niečomu takému večnému a prirodzenému ako príliv a odliv alebo ročné obdobia.

18. láska ako doma, Manuel António Pina

Pomaly sa vráťte k svojim

Usmievam sa, akoby som sa vracal domov. Predstieram, že

nemá to nič spoločné so mnou. Rozptýlená blúdim

známa cesta túžby,

malé veci ma brzdia,

popoludnie v kaviarni, kniha. Pomaly

Milujem ťa a niekedy rýchlo,

moja láska, a niekedy robím veci, ktoré by som nemal,

Pomaly sa vrátim do vášho domova,

Kúpim si knihu, vstúpim do

láska ako doma.

Manuel António Pina (1943 - 2012) bol portugalský novinár a básnik, ktorý v roku 2011 získal Cenu Camões. Verše publikované v roku 1974 rozprávajú o tichej láske, plnej harmónie a pohody.

V nich, prostredníctvom malých detailov každodenného života, sa vzťah je v porovnaní s domovom subjektu, miesto, kde nachádza pokoj.