15 slávnych detských básní, ktoré si deti zamilujú (komentované)

Poézia má moc pohnúť nami, preniesť nás do iných svetov a poučiť nás o ľudskej zložitosti.

Zo všetkých týchto a mnohých ďalších dôvodov môže byť kontakt detí s poéziou čarovný a podporiť lásku k čítaniu, ktorá pretrvá celý život.

Hľadáte krátke básne na čítanie s deťmi a inšpirovať malých čitateľov? Pozrite si skladby, ktoré sme pre vás vybrali a okomentovali.

1. Buď to, alebo ono Cecília Meireles

Alebo ak prší a nie je slnko

alebo ak máte slnko a neprší!

Alebo si nasadíte rukavicu a nenasadíte prsteň,

alebo si nasadíte prsteň a nenasadíte si rukavicu!

Kto sa vznáša vo vzduchu, nezostáva na zemi,

kto zostane na zemi, nevznesie sa do vzduchu.

Je veľká škoda, že človek nemôže

byť na dvoch miestach súčasne!

Alebo si peniaze nechám a cukríky si nekúpim,

alebo si kúpim sladkosti a miniem peniaze.

Buď to, alebo ono: buď to, alebo ono...

a ja si vyberám celý deň!

Neviem, či hrám, neviem, či študujem,

či budem utekať, alebo zostanem pokojný.

Ale stále to nedokážem pochopiť

čo je lepšie: to alebo ono.

Cecília Meirelesová (1901 - 1964) bola známa brazílska spisovateľka, umelkyňa a pedagogička. Autorka, ktorá je považovaná za jednu z najväčších národných poetiek, vynikla aj v oblasti detskej literatúry.

Niektoré z jeho básní venovaných deťom sa stali skutočnou klasikou a sú stále veľmi obľúbené u čitateľov všetkých vekových kategórií.

Analyzovaná báseň uverejnená v rovnomennom diele Buď to, alebo ono (1964) je azda najznámejšia. Skladba obsahuje základnú lekciu o tom, ako funguje život: neustále musíme robiť možnosti .

Z toho však vyplýva, že nemôžeme mať všetko naraz. Keď sa rozhodneme pre jednu vec, vzdávame sa inej. Básnikovi sa podarilo preložiť túto večnú pocit neúplnosti na jednoduchých príkladoch s prvkami z každodenného života.

Zistite viac o poézii Cecílie Meireles.

2. Ľudia sú rôzni Ruth Rocha

Sú to dve krásne deti

Ale sú veľmi odlišné!

Jeden je celý bezzubý,

Druhá je plná zubov...

Jedna chodí bez vlasov na hlave,

Druhá je plná hrebeňov!

Jeden z nich nosí okuliare,

A druhý nosí len šošovky.

Jeden má rád zmrzlinu,

Druhý ju má rád horúcu.

Jeden má dlhé vlasy,

Druhý ich tesne priblíži.

Nechcem, aby boli rovnaké,

V skutočnosti sa o to ani nepokúšajte!

Sú to dve krásne deti,

Ale sú veľmi odlišné!

Ruth Rocha (1931) patrí k najväčším spisovateľkám detských kníh v národnej panoráme. Jej najpopulárnejšou skladbou je bezpochyby, Práva detí kde autor uvádza podmienky pre zdravé a šťastné detstvo.

V tomto článku sme sa však rozhodli analyzovať báseň Ľudia sú rôzni pre jeho silné sociálne posolstvo Autor tu učí čitateľa pochopiť a prijať tento rozdiel.

V básni je porovnanie dvoch detí a záver, že sú kontrastné svojím obrazom aj vkusom. Básnický subjekt dáva najavo, že jedno nie je nadradené druhému: neexistuje správny spôsob.

Vo svete, ktorý sa stále riadi obmedzenými normami krásy a správania, pripomína Ruth Rocha deťom (a dospelým), že človek je viacnásobný a že všetci ľudia si zaslúžia rovnaký rešpekt.

3. Kačica Vinícius de Moraes

Prichádza kačica

Labka sem, labka tam

Prichádza kačica

Ak chcete zistiť, čo sa deje.

Hlúpa kačica

Pohár bol spozorovaný

Porazil kurča

Hit the teal

Vyskočil zo svojho stožiara

Na nohe koňa

Bol vyhodený

Chov kohúta

Zjedol kus

Z lenipap

Uškrtil sa

S bolesťou v črevách

Spadol do studne

Rozbila sa miska

Toľko urobil chlapec

To išlo do hrnca.

Vinicius de Moraes (1913 - 1980), obľúbený medzi dospelými, bol tiež básnikom a hudobníkom, ktorý bol veľmi populárny medzi deťmi. Kačica je súčasťou detských skladieb "malého básnika", ktoré boli publikované v Noemova archa (1970).

Básne zamerané najmä na zvieratá boli napísané pre umelcove deti Suzanu a Pedra. Po rokoch Vinicius v spolupráci s Toquinhom vydal hudobné adaptácie týchto veršov.

Kačica je zábavná báseň na čítanie s deťmi vďaka svojmu rytmu a aliterácii (opakovanie spoluhlások). Verše rozprávajú príbeh o kačičke, ktorá robila veľa neplechy.

Postupne sme svedkami následky ich zlého správania Kvôli jeho zlým činom úbohá kačica zomrie a skončí v hrnci.

Zistite viac o poézii Viniciusa de Moraesa.

4. Kukučka Marina Colasanti

Inteligentnejší ako šialenec

toto je portrét kukučky.

Tu je jeden, ktorý sa nezabije sám

zarábať si na živobytie

a ani nepomyslí na to, že by to bolo na krídle.

na stavbu domu.

Pre neho dobrý obchod

je žiť v cudzom dome,

a zneužívania sa ani nedotkne.

Vaše vajcia, rýchlo,

vložte ho do susedovho hniezda

potom si choďte užiť voľný čas

zatiaľ čo sused rozmýšľa

Marina Colasantiová (1937) je taliansko-brazílska spisovateľka a novinárka, autorka viacerých populárnych diel literatúry pre deti a mládež.

Kukučka je súčasťou práce Každé zviera má svoj vlastný rozmar (1992), v ktorom Colasanti spája lásku k poézii s láskou k zvieratám Jeho verše tak pozorujú a opisujú zvláštnosti každého zvieraťa a vychovávajú detského čitateľa.

Báseň sa zameriava na správanie kukučky, ktoré je úplne odlišné od správania iných vtákov. Kukučka je známa tým, že namiesto toho, aby si stavala vlastné hniezdo, necháva svoje vajcia v hniezdach iných.

Kukučie vajcia sa nakoniec vyliahnu z vajec vtákov iných druhov. Vďaka tejto skutočnosti je toto zviera v našej kultúre vnímané ako synonymum šikovnosti a nezávislosti.

5. Matka Sérgio Capparelli

Na kolieskových korčuliach, na bicykli

autom, na motorke, lietadlom

na motýlích krídlach

a v očiach jastraba

loďou, na bicykli

na koni v búrke

vo farbách dúhy

v reve leva

v milosti delfína

a pri klíčení zrna

Prinášam tvoje meno, matko,

na dlani.

Sérgio Capparelli (1947) je brazílsky novinár, učiteľ a spisovateľ detskej literatúry, ktorý v rokoch 1982 a 1983 získal cenu Jabuti.

Básnik napísal niekoľko skladieb o postave matky a jej nadčasové prepojenie so svojimi deťmi. Matka Máme tu vyznanie lásky od subjektu k jeho matke.

Keď vymenúva všetky veci, ktoré vidí, ukazuje, že spomienky a učenie jeho matky sú prítomné v každom prvku reality, v každom geste každodenného života.

Capparelliho sladké slová tak vyjadrujú pocit väčší ako sám život a nezlomné puto medzi matkami a deťmi .

6. Uhol pohľadu Pedro Bandeira

Hovoria mi, že som malý,

a veľmi sa hnevám.

Musím sa na každého pozrieť

so zdvihnutou bradou.

Ale keby mravce mohli hovoriť

a videl ma zo zeme,

Chcel som povedať, že určite:

- Panebože, to je ale veľký!

Pedro Bandeira (1942) je brazílsky spisovateľ pre deti, ktorý v roku 1986 získal cenu Jabuti. Toto je jedna z básní z knihy Zatiaľ som malý Zdá sa, že subjektom je dieťa, ktoré odovzdáva svoj "pohľad" na život.

Tvrdí, že ho ostatní považujú za malého a že musí mať hlavu hore, aby sa mohol rozprávať s ostatnými. pojmy nie sú absolútne a závisí od toho, ako sa na veci pozeráme.

Napríklad z pohľadu mravca je I-lyr obrovský, skutočný obor. Týmto spôsobom a na príklade prístupnom deťom Pedro Bandeira podáva dôležitý lekcia subjektivity .

7. Morča Manuel Bandeira

Keď som mal šesť rokov

Vyhrala som morča.

Čo mi to dalo za bolesť srdca

Pretože ten malý chrobák chcel byť pod sporákom!

Vzal by som ho do izby

Pre najkrajšie a najčistejšie miesta

Nepáčilo sa mu to:

Chcel som byť pod sporákom.

Nevenoval by som pozornosť mojej malej nežnosti...

- Moje morča bolo mojou prvou priateľkou.

Manuel Bandeira (1886-1968) bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov brazílskeho modernizmu.

Morča je jednou z jeho skladieb vhodných pre detské publikum. Poetický subjekt spomína na detské časy, uvažuje o svojom bývalom morčati a ťažký vzťah mal so zvieraťom.

Napriek tomu, že zvieratku ponúka všetku starostlivosť a pohodlie, "chcelo byť len pod sporákom". Vo veršoch hovorca hovorí o tom, ako prvýkrát pocítil odmietnutie Spomienku, ktorú si uchoval do konca života.

Niekedy naša láska nie je opätovaná s rovnakou intenzitou. Aj v melancholickom tóne sa subjekt stavia k tejto skutočnosti s ľahkosťou a vie, že je súčasťou života.

Zistite viac o poézii Manuela Bandeiru.

8. Malé vtáčie dievča Ferreira Gullar

Vtáčie dievčatko,

ktorý tak jemne

vložil si ma do svojej ruky

Odkiaľ pochádzate?

Z lesa?

Z piesne?

Ach, vy ste strana

že som potreboval

toto srdce!

Viem, že ma už opúšťaš

a je takmer isté, že

nevrátiš sa, nie.

Ale radosť zostáva

že raz bol deň.

kde malý vtáčik

položil na mňa ruku.

Ferreira Gullar (1930 - 2016) bol brazílsky básnik, spisovateľ, kritik a esejista, jeden zo zakladateľov neokonkretizmu.

Na stránke Dievčatko s vtáčikom Preto prirovnáva dievča k vtáčikovi, ktorý priletí a pristane mu na ruke.

Táto stránka krátky stretnutie je schopné priniesť radosť subjektu Aj keď vie, že táto chvíľa je krátka a že ju pravdepodobne nikdy neuvidí. Dievčatko s vtáčikom môžete oceniť jeho pamiatku.

Esej pripomína čitateľom, že veci nemusia trvať večne, aby boli výnimočné. prchavé okamihy môžu byť najkrajšie a zároveň najpoetickejšia.

Pozrite si hudobnú adaptáciu s hlasom Cátie de França:

Využite príležitosť na ďalšie spoznávanie poézie Ferreiru Gullara.

9. Žirafí veštec Leo Cunha

S

že

krk

dlhý

spic

spic

spic

frontu

dokonca to vyzeralo ako

ktorý videl

zajtrajší deň

Leonardo Antunes Cunha (1966), známejší ako Leo Cunha, je brazílsky novinár a spisovateľ, ktorý sa venuje najmä tvorbe pre deti.

Na stránke Žirafí veštec Akoby z pohľadu dieťaťa pozoruje dlhý krk žirafy, ktorý sa zdá byť takmer nekonečný.

Keďže je tak vysoký, básnický subjekt naznačuje, že by mohla vidieť ďalej, Zábavné je aj to, že samotná štruktúra kompozície (úzka vertikálna veža) akoby kopírovala tvar zvieraťa .

10. Strašiak podľa Almir Correia

Slamený muž

srdce trávy

odchádza

postupne

v zobákoch vtákov

a koniec.

Almir Correia je brazílsky autor detskej literatúry, ktorý sa venuje aj animovanej tvorbe. Strašiak je skladba, ktorá je do veľkej miery založená na vizuálne vlastnosti Báseň pozostáva len zo šiestich veršov a podáva pomerne jasný obraz strašiak sa časom rozpadá .

Nič z toho nie je zobrazené smutne alebo tragicky, pretože to všetko je súčasťou života. Strašiak, ktorého cieľom je vystrašiť vtáky, skončí zožratý ich zobákmi.

11. Dvere Vinicius de Moraes

Som z dreva

Drevo, mŕtva hmota

Ale na svete nie je nič

Živšie ako dvere.

Pomaly otváram

Prejsť malého chlapca

Otváram doširoka s opatrnosťou

Stráviť priateľa

S radosťou otváram

Odovzdanie kuchára

Zrazu som otvoril

Odovzdať kapitánovi

Vinicius, známy ako "malý básnik", mal dar prepožičať zdanlivo banálnym udalostiam a predmetom isté kúzlo. V tejto básni básnický subjekt ukazuje všetky história, ktorú možno obsiahnuť v jednoduchých dverách .

Takto je jasné, že každý prvok každodenného života je súčasťou nášho života, a keby mohol hovoriť, mal by nám a ľuďom okolo nás čo povedať. personifikácia dverí, ktoré sa pre každú postavu otvárajú iným spôsobom.

Nižšie si vypočujte zhudobnenú verziu s hlasom Fábia Jr:

12. Amarelinha, autor: Maria da Graça Rios

Príliv a odliv

je to príliv

línia prílivu a odlivu

sedem políčok so štetcom.

Pulo paro

a tam idem

na prvý pohľad

vydržte ďalší bod

na oblohe.

Maria da Graça Rios je brazílska spisovateľka a akademička, autorka viacerých diel pre deti, napr. Pršalo e Ábel a šelma . v Žltá básnický subjekt vytvára niekoľko slovné hry z názvu slávneho vtipu.

V zložení sa zdá, že eu-lyrický dieťa, ktoré sa hrá a opíšte ich pohyby až do konca hry.

13. Bábika podľa Olavo Bilac

Opustenie loptičky a raketoplánu,

S ktorou sa ešte pred chvíľou hrali,

Kvôli bábike,

Dve dievčatá sa hádali.

Prvý z nich povedal: "Je môj!"

- "Je môj!" zakričal druhý;

A nikto sa nezdržal,

Ani bábika sa nechcela pustiť.

Kto najviac trpel (chudák!)

Bola to bábika.

Všetky šaty sú zničené,

A pokrčená malá tvár.

Tak veľmi ju ťahali za nos,

Že sa tá úbohá žena roztrhla na polovicu,

Strata žltého vleku

Ktoré tvorili náplň.

A na konci toľkej únavy,

Späť k lopte a raketoplánu,

Obaja kvôli boju,

Zostali bez svojej bábiky...

Olavo Bilac (1865 - 1918) bol slávny brazílsky parnasistický básnik, ktorý písal aj skladby pre deti. Bábika rozpráva príbeh dvoch dievčat, ktoré sa začali hádať, pretože sa chceli hrať s rovnakou bábikou.

Namiesto toho, aby sa podelili a pokračovali v hre, každý chcel bábiku len pre seba. Tak veľmi sa ťahali, že úbohú bábiku zničili a nakoniec sa s ňou nikto nehral. Báseň deťom pripomína, že je nevyhnutné, aby sme sa naučili zdieľať a že chamtivosť vedie len k zlým výsledkom.

Prečítajte si o čítaní a animácii vytvorenej na základe básne:

14. Tučniak Vinicius de Moraes

Dobré ráno, tučniak

Kde to ide takto

Hľadáte náhlenie?

Nie som zlý

Nebojte sa

Bojí sa ma.

Želám si len.

Potľapkanie po pleci

V buřinke

Alebo veľmi ľahko

Ťahanie za chvost

Z vašej bundy.

V tejto básni plnej dobrého humoru Vinícius vtipkuje o vzhľade tučniakov. Sú totiž čiernobieli, sa zdajú byť formálne oblečené na sebe bundu.

Lyrickým subjektom sa tak zdá byť chlapec, ktorý v diaľke vidí malého chrobáka a chce sa k nemu priblížiť a dotknúť sa ho, pričom sa ho snaží nevyplašiť.

Nenechajte si ujsť Toquinhovu zhudobnenú verziu básne:

15. Recept na zahnanie smútku podľa Roseana Murray

Urobte si tvár

a poslať smútok

ďaleko na druhej strane

mora alebo mesiaca

ísť do stredu ulice

a vysadiť banánovníky

urobiť niečo hlúpe

potom natiahnite ruky

chytiť prvú hviezdu

a hľadajte najlepšieho priateľa

na dlhé, pevné objatie.

Roseana Murrayová (1950) je spisovateľka z Ria de Janeiro, autorka poézie a kníh pre deti. Spisovateľka vydala svoju prvú knihu, Bale of Affection v roku 1980.

Recept na zahnanie smútku básnik odovzdáva veľmi zvláštne posolstvo povzbudenia Keď sme smutní, najlepšie, čo môžeme urobiť, je prerušiť tento proces utrpenia a hľadať niečo, čo nás rozosmeje (napríklad sadenie banánovníkov).

Niečo, čo nesmie chýbať, je priateľstvo: jednoduchá prítomnosť priateľa môže stačiť na to, aby sme zahnali smútok.

Zoznámte sa tiež s